Denník jednej sovy

Dva páry modrých očí
zdá sa mi to, alebo čas stojí?

Pohľady hlboké, hráme hru
kto neucukne, vojde dnu

Ou, ucukla som, ideš Ty!
Veď máš predsa dve hodiny

K pohľadu sa pripája úsmev
krásny od Teba pre mňa úsmev

Kde si? Zmizla si mi? Haló?
Prepač, už som tu...

Tváriš sa, alebo je to pravda
na to nejestvuje žiadna rada

Ustrašený pohľad keď tu nie je
spokojnosť keď pri mne je

zamilovali sme sa...

Sadám si vedľa Teba
tvárim sa ale, že tu nie si
dávaš o sebe vedieť
ten dotyk za ruku nebol nikdy krajší

Dva páry modrých očí sú si opät svoje
hlaďáš útechu, je mi cťou!

Pýtaš sa, či si bol zlý...
nebol a ani nikdy nebudeš!

Noc pokročila... hlavy máme v oblakoch
vadí mi to, ale tvárim sa inak
Ty to na mne vidíš, pomáhaš mi s tým
a ospravedlnuješ sa

už si vo mne

Ticho, pri ktorom si mi naklonený a ja Tebe
najviac na svete

Už je po tom... chytáš ma opäť za ruku
a venuješ mi slová... tie tri slová...

Nový deň nastal... Deň po dni
na ktorý ani jeden z nás nezabudne

No ja vidím ticho, a nevidím ho naschvál
Ty si praješ, aby som ho videla

Vysvetlenie nepotrebujem...
dve milujúce duše sa chápu i bez slov

Patrili sme sebe, ten čas bol vzácny
bol si v nom neskutočne krásny

Viem, nemôžeš, ale verím Ti
ak by si mohol, tak chceš

Vedz posledné - si pre mňa jediný

Ziadna cast tohto vyplodu (opat) nema realny podklad, takze sa zdrzte poznamok!